Druhá priemyslová revolúcia vyvolala potrebu zastupovať záujmy robotníkov, s cieľom zvýšiť dôstojnosť ich života: vo všetkých štátoch vznikali sociálne demokracie, prebojovali sa v niektorých krajinách aj do parlamentov a koordinovali svoju činnosť aj medzinárodne – v I. II. Internacionále. Keď však šlo v r. 1914 do tuhého, Druhá internacionála sa z vlastnej vôle rozpustila a národné strany poslali tých istých robotníkov, aby sa navzájom hlušili na frontoch. Potom sa nestačili diviť, že ďalšia internacionála už mala v názve „komunistická“.
Globalizačná revolúcia vyvolala potrebu zastupovať záujmy nás všetkých, s cieľom zamedziť plytvanie, chrániť prírodné zdroje a životné prostredie, a tak zvýšiť kvalitu nášho života: vo všetkých štátoch vznikali zelené strany, prebojovali sa v niektorých krajinách aj do parlamentov a dokonca vlád a koordinovali svoju činnosť aj medzinárodne. Keď však šlo v r. 2008 do tuhého… Budeme sa aj my diviť za 4 roky?
Koľko sme sa napočúvali o tom, že keď to konečne „praskne“, rozbehne sa úsilie o inú, racionálnu organizáciu nášho života. Zemiaky, jogurty aj kurence sa zjedia v rámci okresu a nebudú nezmyselne kolovať stovky kilometrov; ľudia začnú veci znova opravovať a nie vyhadzovať, ba aj recyklácia vecí a energií bude prirodzenou, nielen draho vymáhanou, súčasťou života; no a národné parky s osobitným režimom budú pýchou miestnych ľudí i celých národov. Páči sa mi to všetko, ale začal som pochybovať pri dvoch príležitostiach:
(1) keď sa Zelená internacionála nechala vmanipulovať do hnutia Biopalivá, aj keď mohlo byť od začiatku jasné, že výsledok asi neospravedlní vložené úsilie (ak len hlavným dôvodom nebolo udržať roľníkov na poliach – ale takto to nikto neformuloval). Práve toto je vec, s ktorou treba začať až potom, keď to praskne a začneme sa starať o lokálne zdroje energie. Tankery (poháňané naftou) voziace alkohol z brazílskych polí do Švédska – to je také isté globálne drancovanie ako predtým.
(2) Ukázalo sa, že zelené strany nerozlišujú medzi aktivizmom a politikou a ich členovia ďalej fungujú ako nekompromisní šíritelia jedinej pravdy – tej ich. Tragédia rozhádanej českej zelenej strany je naozaj smutné divadlo.
Potom to teda prasklo a vlády začali bojovať minulú vojnu: podporovať globalizované spoločnosti na svojom území. Isteže, ak tretina HDP v Česku i na Slovensku plynie z vývozu áut, nedajú sa automobilky zavrieť hneď a potom bojovať s 30-percentnou nezamestnanosťou. Čo ma trápi nie je toto zachraňovanie náhle sa topiacej lode, ale to, že po všetkých tých rečiach nepočujeme krik, ba ani šepot, zo strany zelených typu: „Keď sa loď prestane potápať, navrhujeme cieľavedomo zavádzať alternatívu, takú a takú, pripravovali sme ju celá štvrťstoročie.“ Nič takého, ostávajú vo vládach a českých zelených vo vláde azda aj mrzí strata novej automobilky vo Vrchlabí, zatiaľ čo tí slovenskí sa možno tešia, že ju vyfúkli Čechom a Slovensko sa stanem najväčším výrobcom áut na jedného obyvateľa.
V parlamentoch je síce rev, ale kvôli taľafatkám. Keby aspoň zelení zostavili kapelu – podobnú tej, čo vraj hrala na Titaniku až do konca!
Nevisím na blogoch od rána do večera, takže mi možno niečo dôležité uniklo. Mám či nemám dôvod sa znepokojovať?
Napsáno 2.1.2009, zveřejnila